Z dennika sv.Faustyny
Ó, Bože môj, poznala som, že nie som z tejto zeme. Pán vlial toto
107 poznanie do mojej duše vo veľkej miere. Prebývam viac v nebi než na zemi, hoci v ničom nezanedbávam svoje povinnosti. V tých chvíľach som nemala duchovného vodcu a nepoznala som 108 žiadne vedenie. Prosila som Pána, ale nedával mi vodcu. Sám Ježiš je mojím Majstrom od detstva až doteraz. Previedol ma cez všetky pralesy a nebezpečenstvá. Vidím jasne, že len Boh ma mohol previes ť cez také veľké nebezpečenstvo bez nijakej škody a straty. Moja duša zostala nedotknutá a vždy som zví ťazila nad všetkými ťažkos ťami, ktoré nebolo možné pochopi ť. Vychádzala (...)70. Pán mi napokon predsa dal vodcu, ale neskôr. Po týchto utrpeniach je duša veľmi čistá a veľmi blízka Bohu. Hoci 109 musím ešte spomenú ť, že aj v tých duchovných utrpeniach je blízko pri Bohu, ale je slepá. Jej pohľad je zahalený temnotou. Boh je takejto trpiacej duši bližšie, lenže celé tajomstvo tkvie v tom, že ona o tom nevie. Ona tvrdí, že Boh ju nielen opustil, ale že je predmetom jeho nenávisti. Aká ťažká choroba zraku duše, ktorá oslnená Božím svetlom tvrdí, že ho niet, a zatiaľ je také silné, že ju oslepuje. Neskôr som predsa poznala, že v týchto chvíľach jej je Boh bližšie než inokedy, lebo s obvyklou pomocou milosti by tieto skúšky nevydržala. Pôsobí tu Božia všemo-húcnos ť a mimoriadna milos ť, lebo inak by sa zlomila pod prvým úderom. Ó, Boží Majster, je to len Tvoje dielo v mojej duši. Ty, ó, Pane, sa 1
10 nebojíš postavi ť dušu na okraj strašnej priepasti, kde sa ona ľaká a má strach a opä ť ju povolávaš k sebe. To sú Tvoje nepochopiteľné tajomstvá. Ke ď som sa v týchto duševných mukách snažila obvi ňova ť v spove- 111 di z čo najmenších vecí, kňaz bol prekvapený, že som nepáchala väčšie priestupky. Povedal mi tieto slová: „Sestra, ak ste v tomto trápení tak verná Bohu, už to je svedectvom, že Boh vás podporuje svojou zvláštnou milos ťou. Ke ď to nechápete, je to aj dobre." Bolo to však zvláštne, že ma v týchto veciach spovedníci nemohli ani pochopi ť, ani upokoji ť, až kým som nestretla o. Andrasza a neskôr kňaza Sopočka.
+112 Niekoľko slov o spovedi a spovedníkoch. Spomeniem iba moje skúsenosti, ktoré som prežila vo vlastnej duši. Sú tri prípady, kedy duša nemá úžitok zo spovede, z tých výnimočných chvíľ. Po prvé. Že spovedník málo pozná mimoriadne cesty a prejavuje údiv, ak mu duša odhalí veľké tajomstvá, ktoré Boh koná v duši. Už tento jeho údiv citlivú dušu znepokojuje. Tá vybadá, že spovedník váha vyslovi ť svoj názor. Ak to duša spozoruje, neupokojí ju to, ale po spovedi má ešte viac pochybností ako pred ňou. Vycíti, že spovedník ju upokojuje, ale sám nemá istotu. Alebo - čo sa mi stalo, že spovedník ktorý nemôže preniknú ť niektoré tajomstvá duše - odmieta ju spoveda ť, prejavuje istú obavu, ke ď sa taká duša priblíži k spovednici. Ako môže duša v takom stave načerpa ť upokojenie v spovednici, ke ď sa jej dotýka každé kňazovo slovo? Podľa mňa, v takých chvíľach zvláštneho Božieho navštívenia, ktoré spovedník v duši nechápe, má jej odporučiť nejakého skúseného a osvieteného spovedníka. Alebo sám načerpa ť svetlo, aby dal duši to, čo ona potrebuje, a nie jej priamo odmietnuť spove ď. Takto ju vystavuje veľkému nebezpečenstvu a nejedna duša môže opusti ť cestu, na ktorej ju Boh práve chcel ma ť. Je to veľmi dôležité. Sama som zažila, že už som začala by ť neistá, napriek zvláštnym Božím darom, a aj ke ď ma upokojoval sám Boh, vždy som túžila ma ť pečať Cirkvi. Druhá vec. To, že spovedník nedovolí úprimne sa vyspovedať, prejavuje netrpezlivos ť. Duša vtedy urníkne a nehovorí všetko. Potom nemá zo spovede úžitok. Ešte menej úžitku má, ke ď sa stane, že spovedník začína dušu skúša ť, a nepoznajú. Namiesto toho, aby duši pomohol, tak jej škodí. Preto, lebo ona vie, že spovedník ju nepozná, lebo jej nedovolil celkom sa odkry ť ani čo do milostí, ani čo do biedy. A tak skúšanie nie je vhodné. Zažila som niektoré skúšky, z ktorých som sa smiala. Lepšie túto vec vyjadrím slovami, že spovedník je lekár duše. Ako môže lekár, ke ď nepozná chorobu, dať vhodný liek? Nikdy. Alebo nebude mať nijaký žiaduci účinok, alebo dá príliš silný, ktorý zväčší chorobu. A niekedy - Bože chráň - môže nastať smrť, pretože dá príliš silný liek. Hovorím to zo skúsenosti, lebo v istých prípadoch ma priamo sám Pán podržal. Tretia vec. Stáva sa, že spovedník neraz podce ňuje malé veci. V duchovnom živote nejestvujú maličkosti. Niekedy zdanlivá malič- kos ť odhalí dôležitú vec a pre spovedníka je lúčom svetla v poznaní duše. Veľa duchovných odtie ňov sa skrýva v malých veciach. Nikdy nepostavíme krásnu veľkú budovu, ak odhodíme malé tehly. Boh od niektorej duše žiada veľkú čistotu, tak jej zosiela hlbšie poznanie biedy. Osvietená svetlom zhora lepšie spozná, čo sa Bohu páči a čo nie. Veľkos ť hriechu závisí od poznania a svetla duše, tak isto aj od nedokonalosti. Aj ke ď duša vie, čo presne patrí do sviatosti zmierenia, čiže
hriech - tie malé veci majú veľký význam v úsilí o svätos ť a spovedník to nemôže podce ňovať. Spovedníkova trpezlivos ť a láskavos ť otvára cestu k najhlbším tajomstvám duše. Duša akosi mimovoľne odhaľuje svoju priepastnú hĺbku. Cíti sa silnejšia a odolnejšia, statočnejšie bojuje, viac sa snaží, pretože si uvedomuje, že sa bude za to zodpoveda ť. Spomeniem ešte jednu vec, čo sa týka spovedníka. On neraz musí skúša ť, musí cvičiť, musí pozna ť, či má do činenia so slamou, či so železom, či s čistým zlatom. Každá z týchto troch duší potrebuje odlišné cvičenie. Spovedník si musí, a to bezpodmienečne, urobi ť o každej jasný úsudok, aby vedel, koľko môže v určitých chvíľach a situáciách unies ť. Čo sa mňa týka, neskôr, po mnohých skúsenostiach, ke ď som spoznala, že nie som pochopená, neodkrývala som svoju dušu a nedala som si naruši ť svoj vnútorný pokoj. Ale to bolo až vtedy, ke ď už všetky tie milosti boli pod úsudkom múdreho, vzdelaného a skúseného spovedníka. Teraz viem, ako sa mám v niektorých prípadoch riadi ť.
Túžim poveda ť ešte tri slová duši, ktorá túži rozhodne sa usilovať
113 o svätosť a prinášať ovocie, čiže mať úžitok zo spovede.
Po prvé, úplná úprimnosť a otvorenosť. Ani najväčší a najmúdrejší spovedník nemôže nasilu vlia ť do duše to, po čom túži, ak duša nebude úprimná a otvorená. Neúprimná, uzavretá duša sa vystavuje veľkému nebezpečenstvu v duchovnom živote a sám Pán Ježiš sa neudeľuje takej duši vyšším spôsobom, lebo vie, že by nemala úžitok zo zvláštnych milostí.
Po druhé, pokora. Duša nemá náležitý úžitok zo sviatosti zmierenia, ak nie je pokorná. Pýcha udržuje dušu v temnote. Duša nevie a nechce dôkladne preniknúť do hĺbky svojej biedy, pretvaruje sa a vyhýba všetkému, čo by ju malo vyliečiť.
Po tretie, poslušnosť. Neposlušná duša nedosiahne žiadne ví ťazstvo, hoci by ju aj sám Ježiš spovedal. Najskúsenejší spovedník nijako nepomôže takejto duši. Neposlušná duša sa vystavuje veľkému neš ťastiu a nijako nepostúpi v dokonalosti a neporadí si v duchovnom živote. Boh dušu hojne obsypáva milos ťami, ale len poslušnú dušu.
Ó, aké milé sú hymny, ktoré plynú z trpiacej duše! Celé nebo sa nad- 114 chýna takou dušou - zvláš ť, ke ď sa jej dotkol Boh. Vyspevuje k nemu svoje trúchlivé žalospevy. Jej krása je veľká, lebo plynie z Boha. Ide pralesom života zranená Božou láskou. Jednou nohou sa dotýka zeme. + Ke ď duša vyšla z týchto bolestí, je hlboko pokorná a veľmi čistá. 115 Bez rozmýšľania vie akosi lepšie, čo má v danej chvíli robi ť a čo zanecha ť. Vie vycíti ť aj letmý dotyk milosti a je Bohu veľmi verná. Z ďaleka ho poznáva a ustavične sa z neho teší. Veľmi rýchlo ho odhaľuje v iných