Pokanie
Slzy kajúcnika sú len kvapkami dažďa,
po ktorom prichádza slnečný úsvit svätosti.
--------------------------------------------------------------------
Obetou Bohu milou je duch skrúšený... (Ž 51, 19).
--------------------------------------------------
Pokánie, ktoré nepôsobí zmenu nie je pravé. Kristova spravodlivosť nie je rúcho na zakrytie nevyznaného a ďalej páchaného hriechu; je to zásada života, ktorá mení povahu a ovláda konanie.-.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Pane, chcem sa teraz divat na Teba,
nech TVOJE MENO je v nas vyvysene,
tu som pred Tebou NA KOLENACH, klacim pred Tebou opat
a vsetko Ti podriadujem,
VSETKO TI PODRIADUJEM.
Pane, pritiahni ma k Tebe.
TUZIM PO TEBE, Pane,
tuzim po Tebe.
Pane, bud pre mna CESTOU,
bud CESTOU vo mne,
Ako mohutna burka
zmocni sa mojej duse,
Pane, bud pre mna CESTOU,
bud cestou vo mne,
AKO VIETOR,
ZAVEJ V MOJEJ DUSI!
...................................................................................................................................
Svätosť je úplné odovzdanie sa Bohu; je to bezvýhradné podriadenie srdca a života nebeským zásadám.
.................................................................................................................................
Tí, čo prijímajú Krista ako svojho osobného Spasiteľa, nie sú opustení ako siroty, aby životné skúšky znášali osamelo. Prijíma ich za členov nebeskej rodiny. Chce, aby jeho Otca nazývali svojím Otcom. Sú jeho deťmi, drahými Božiemu srdcu, s ktorým ich spája to najnežnejšie a najtrvalejšie puto. Tí, čo berú Krista za slovo a svoje srdce zverujú jeho starostlivosti a svoj život jeho vedeniu, nájdu pokoj a odpočinok. Svedčí o tom radostná správa o našej záchrane. Svedčia o tom jeho slová: Daná mi je všetka moc.., (Mt 28, 18); Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate... (Mt 11, 28).
Biblia hovorí, že skutočné pokánie bude mať za následok zmenu správania (Lukáš 3:8-14; Skutky 3:19). V Skutkoch 26:20b sa vyhlasuje: „...som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia.“ Úplná biblická definícia pokánia je zmena myslenia, ktorá vedie k zmene správania.
Všetko, čo Ježiš konal a hovoril, malo za cieľ viesť ľudí k pokániu. Hovorí: „Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“ (Lk 5, 32) Pokánie je radikálny obrat premena srdca - podstaty človeka. V Matúšovom evanjeliu je napísané: Vypestujte dobrý strom a bude dobré aj jeho ovocie (Mt 12, 33). Pokánie je úplné obrátenie od zlého a od všetkého, čo prekáža návratu k Bohu.
Je veľmi dôležité, aby sme pochopili, že pokánie nie je činnosť, ktorú robíme, aby sme si zarobili/získali spasenie. Nikto nemôže učiniť pokánie a prísť k Bohu, iba ak ho Boh pritiahne k sebe (Ján 6:44). Skutky 5:31 a 11:18 naznačujú, že pokánie je niečo, čo dáva Boh – je to možné len skrze Jeho milosť. Nikto nemôže činiť pokánie, ak Boh neposkytne pokánie. Výsledok celej spásy, vrátane pokánia a viery, je to, že nás Boh tiahne k sebe, otvára nám oči a mení naše srdcia. Božia trpezlivosť nás vedie k pokániu (2. Petrova 3:9), rovnako ako Jeho láskavosť (Rímskym 2:4).
Pokánie zahŕňa zármutok nad hriechom a odvrátenie sa od neho. Často nás môžu skľučovať následky vlastných nerozvážnych činov a pritom to nemusí byť kajúcny zármutok. Pravý zármutok nad hriechom prebúdza v nás Duch Svätý. On nám zjavuje nevďačnosť srdca, ktoré znevažuje a zarmucuje Spasiteľa a kajúcne nás vedie pod kríž.
Je nemožné zmeniť názor bez toho, aby sa to odzrkadlilo na skutkoch. V Biblii, pokánie vedie k zmene správania. To je dôvod, prečo Ján Krstiteľ volal ľudí aby „niesli ovocie hodné pokánia“ (Matúš 3:8). Osoba, ktorá naozaj činila pokánie z odmietnutia Krista k viere v Krista, bude mať viditeľný dôkaz o zmene života (2. Korintským 5:17; Galatským 5:19-23; Jakub 2:14-26).
Jedinou obranou proti zlu je Kristova prítomnosť v srdci na základe viery v jeho spravodlivosť. Ak nebudeme živo spojení s Bohom, nikdy neodoláme zvodnému vplyvu sebeckej lásky, samoľúbosti a pokušeniu hriechu. Bez stále nového odovzdania sa Bohu budeme premožení. Bez osobného poznania Krista a stáleho spoločenstva s nim sme vydaní napospas nepriateľovi a nakoniec budeme plniť jeho vôľu. Najobvyklejším prejavom hriechu proti Duchu Svätému je trvalé odmietanie nebeskej výzvy k pokániu. Každý krok od Krista je krokom k úplnému odmietnutiu záchrany (Jn 16, 8-9).
Správne definovanie pokánia je nutné pre spasenie. Biblické pokánie mení váš názor o Ježišovi Kristovi a obracia vás k Bohu vo viere pre spasenie (Skutky 3:19). Definícia pokánia nespočíva v odvrátení sa od hriechu - to je len jeden z výsledkov úprimného, na viere založeného pokánia k Pánovi Ježišovi Kristovi
----------------------------------------------------------------------------------------------------
Metanoia (starogr. μετάνοια, odv. od slovesa μετανοεῖν metanoiein), doslova "zmena zmýšľania", je obrátenie, zmena životného postoja; v náboženskom kontexte pokánie.
Metanoia v rámci teologickej diskusie, kde sa často používa, je zvyčajne interpretovaná v zmysle pokánie. Avšak, niektorí ľudia tvrdia, že to slovo je potrebné vykladať doslovne a naznačuje zmenu mysle niekoho, v zmysle všeobjímajúcej myšlienky nad súčasným obmedzením alebo myšlienkovými vzormi (výklad, ktorý je kompatibilný s označením zmysle pokánie, ale nahradí jeho negatívne konotáciu s pozitívnou, so zameraním na odchýlku medzi vyšším stavom a osloveným predchádzajúcim nižším stavom bytia).
V rámci rétoriky, metanoia je rétorický nástroj slúžiaci na odvolanie súčasného vyhlásenia, a potom ho vyhlásiť lepším spôsobom. \[1] ako taká, metanoia je podobná correctio.
--------------------------------------------
https://christ-net.sk/pokanie_metanoia
Duch Boží zmocňuje. Duch Boží spaľuje hriech v každom, kto sa ochotne podriaďuje Jeho moci. Ak ľudia zostávajú v hriechu, stotožňujú sa s ním. Potom Božia sláva, ktorá ničí hriech, musí zničiť aj ich. Keď Boží Duch zasiahne človeka svojou obdivuhodne oživujúcou mocou, pokoruje ľudskú pýchu a svetské pôžitky, postavenie či moc, strácajú cenu. Pôdu srdca treba obrobiť skôr, ako sa zaseje semeno evanielia. Najprv si ľudia musia uvedomiť svoje hriechom spôsobené smrteľné zranenie a potom môžu prísť k Lekárovi, aby ich uzdravil. Pokánie, viera a láska uschopňujú človeka prijať nebeskú múdrosť.
„Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu.“ (Mk 1, 14-15)
Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov. (Lk 24, 46-47)
Obrátenie a celý proces premeny človeka nám umožní pochopiť príbeh o márnotratnom synovi (Lk 15,11n.)
Nepochybujme o tom, lebo zasľúbenia sú pre každého kajúcneho hriešnika. Novozákonné výzvy k pokániu sú o to naliehavejšie, o čo bezprostrednejšie stojíme pred poslednými udalosťami v dejinách Božích, o čo bezprostrednejšie stojíme pred veľkým obratom - príchodom nášho Záchrancu Pána Ježiša ako Kráľa slávy.
----------------------------------------------------
Tam na Golgote si uvedomujeme, ako každým svojím hriechom znova raníme Ježiša. Odohráva sa to teraz, kríž nie je len historický fakt, ale náš súčastný problém. Ako by sme práve teraz my prišli spoza hradieb Jeruzalema z Golgoty, kde sa odohral hrozný obraz, obraz výpovede o ľudskej zlobe. O mojej zlobe.
Je tu otázka! Ako ja riešim pokanie?
Z Komentára svätého biskupa a mučeníka Jána Fishera k žalmom
(Ps 129: Opera omnia, edit. 1579, p. 1610)
Keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu
Ježiš Kristus je náš veľkňaz, jeho predrahé telo je naša obeta, ktorú priniesol na oltári kríža za spásu všetkých ľudí.
Krv, čo vylial za našu spásu, nebola krv teliat ani capov (ako v Starom zákone), ale krv najnevinnejšieho baránka Ježiša Krista, nášho Spasiteľa.
Chrám, v ktorom náš Veľkňaz konal obetu, nebol zhotovený rukou, ale postavený mocou samého Boha. Lebo vylial svoju krv pred celým svetom a ten je chrámom zhotoveným iba Božou rukou.
A tento chrám má dve časti: jednou je zem, ktorú my teraz obývame, druhú my smrteľníci ešte nepoznáme.
Najprv priniesol obetu tu na zemi, keď podstúpil ukrutnú smrť. Potom, odetý novým rúchom nesmrteľnosti, vošiel so svojou vlastnou krvou do Svätyne svätých, čiže do neba, a tam priniesol pred trón nebeského Otca túto krv nesmiernej ceny, ktorú sedem ráz vylial za všetkých ľudí, čo otročili hriechu.
A táto obeta je Bohu taká milá a príjemná, že len čo ju zazrel, nemohol urobiť nič iné, iba sa hneď zmilovať nad nami a láskavo zaobchodiť so všetkými, čo sa opravdivo kajajú.
A je večná: neprináša sa len raz do roka (ako to bolo u Židov), ale každý deň na našu útechu, ba v každú hodinu a v každý okamih, aby sme mali veľkú posilu. Preto apoštol dodáva: „A tak získal večné vykúpenie.“
Na tejto svätej a večnej obete majú účasť všetci, čo opravdivo ľutujú a kajajú sa za svoje zločiny a pevne sa rozhodli svoje hriechy už nezopakovať, ale vytrvalo napredovať v začatom úsilí o čnosti.
Svätý Ján to formuluje takto: „Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale keby niekto zhrešil, máme u Otca zástancu: Ježiša Krista, spravodlivého. On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“
RESPONZÓRIUM
Porov. Rim 5, 10. 8
Ak sme boli zmierení s Bohom smrťou jeho Syna vtedy, keď sme boli nepriateľmi, * Tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom.
Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici. * Tým skôr už ako zmierení budeme spasení jeho životom
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------