Eucharistia, okolo ktorej sa sústreďovalo celé bytie Sestry Faustíny, zohrávala pre ňu takú veľkú úlohu, že žiť znamenalo pre ňu vlastniť Eucharistického Ježiša. „Celá moja sila je v Tebe, živý Chlieb - vyznala - Ťažko by mi bolo prežiť deň, keby som nebola na svätom prijímaní. On je mojou záštitou. Bez Teba, Ježišu, nedokážem žiť” (Den. 814). Sestra Faustína pripomína, že Eucharistia zostáva pre nás nevyjadriteľným mystériom, tajomstvom, ktorého sa sotva možno dotknúť, precítiť, ale nikdy ho tu na zemi nemôžeme v plnosti obsiahnuť: „Až vo večnosti spoznáme, - vyznala - aké veľké tajomstvo uskutočňuje v nás sv. prijímanie. Ó, najvzácnejšie chvíle života” (Den. 840). Aby sme ukázali plný obraz úcty k Eucharistii Sestry Faustíny, treba ešte povedať o predikáte jej mena, Sestra Mária Faustína od Najsvätejšej sviatosti, ktorý si vybrala na začiatku rehoľného života na zdôraznenie svojej duchovnosti.
Zdroj:http://www.milosrdenstvo.sk/duchovnos/eucharistia
„Zvelebujem Ťa, Stvoriteľ a Pán, ukrytý v Najsvätejšej sviatosti. Zvelebujem Ťa za všetky diela Tvojich rúk, v ktorých nachádzam toľko múdrosti, dobrotivosti a milosrdenstva. Ó, Pane, rozsial si po zemi toľko krásy a ona mi hovorí o Tvojej kráse, aj keď je iba slabým odrazom Teba, nepochopiteľná Krása. A keď si sa ukryl a zatajil svoju krásu, moje oko osvietené vierou Ťa dosahuje a moja duša spoznáva svojho Stvoriteľa, svoje najvyššie dobro, a moje srdce celé tonie v modlitbe zvelebenia. Stvoriteľ môj a Pane, Tvoja dobrota ma posmelila rozprávať sa s Tebou – Tvoje milosrdenstvo spôsobuje, že sa medzi nami stráca priepasť, ktorá delí Stvoriteľa od stvorenia. Rozprávať sa s Tebou, ó, Pane, je rozkošou pre moje srdce, v Tebe nachádzam všetko, po čom môže zatúžiť moje srdce. Tu Tvoje svetlo osvecuje môj rozum a robí ho schopným stále lepšie Ta poznávať. Tu na moje srdce splývajú potoky milostí, odtiaľ moja duša čerpá večný život. Ó, Stvoriteľ môj a Pane, Ty jediný mi okrem týchto darov dávaš samého seba a úzko sa zjednocuješ so svojím úbohým stvorením. Tu si naše srdcia rozumejú bez slov, tu nikto nemôže prerušiť náš rozhovor. To, o čom hovorím s Tebou, ó, Ježišu, je naším tajomstvom, o ktorom stvorenia nebudú vedieť... Sú to tajné odpustenia, o ktorých vie len Ježiš a ja – je to tajomstvo jeho milosrdenstva, ktoré zahŕňa každú dušu zvlášť. Za tú Tvoju nepochopiteľnú dobrotu, zvelebujem Ťa, ó, Stvoriteľ a Pán, celým srdcom a celou svojou dušou. A aj keď to moje zvelebovanie je také úbohé a malé, predsa som pokojná, lebo viem, že Ty vieš, že je úprimné, aj keď také nedokonalé...” (Den. 1692).