Slovo ZIVOTA na nedelu 27.3.2011 Úryvok zo Svätého písma - Ján 4, 5 - 42 Meditácia
Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: „Daj sa mi napiť, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“ Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“ Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“ Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: „Nemám muža, lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“ Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu ani v Jeruzaleme. Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, lebo spása je zo Židov. Ale prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Lebo sám Otec hľadá takých ctiteľov. Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa mu klaňať v Duchu a pravde.“ Žena mu vravela: „Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: „To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou. Ale nik nepovedal: „Čo sa jej pýtaš?“ Alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu. Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ On im povedal: „Ja mám jesť pokrm, ktorý vy nepoznáte.“ Učeníci si hovorili medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal a dokonať jeho dielo. Nevravíte aj vy: „Ešte štyri mesiace a bude žatva?’ Hľa, hovorím vám: Zdvihnite oči a pozrite sa na polia, že sú už biele na žatvu! Žnec už dostáva odmenu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa spoločne tešili aj rozsievač aj žnec. Tu sa potvrdzuje príslovie: Jeden rozsieva a druhý žne. Ja som vás, poslal žať to, na čom ste nepracovali. Pracovali iní a vy, ste vstúpili do ich práce.“ Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som porobila.“ Keď Samaritáni prišli k nemu, prosili ho, aby u nich zostal. I zostal tam dva dni. A ešte oveľa viac ich uverilo pre jeho slovo. A žene povedali: „Už veríme nielen pre tvoje slovo, ale sami sme počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“
"Daj sa mi napiť!" (Jn 4, 7)Dnešné evanjelium nám dáva možnosť nazrieť na moc Božieho milosrdenstva a lásky. Keď Ježiš pri studni stretáva Samaritánku, odhaľuje jej minulosť: mala piatich manželov a teraz žije s mužom mimo manželského zväzku. Ale nerobí to preto, aby ju odsúdil alebo aby v nej vyvolal pocit viny. Skôr používa tieto dôverné informácie z jej života na to, aby jej ukázal, kým je.Ježiš chce dokázať žene, že nie je len Žid (Jn 4, 9), nie je len veľký muž, ako bol Jakub (4, 12), nie je len prorok (4, 19). On je Mesiáš a Spasiteľ sveta (4, 29. 42)! Chce jej ukázať, že nič z toho, čo urobila, mu nemôže zabrániť, aby jej ponúkol vodu života.Aký nádherný obraz sviatosti zmierenia! Táto žena prišla k Ježišovi a sama si nebola vedomá, aké bremeno nesie, aká je smädná a osamelá, ale odchádzala od neho nadšená a naplnená. Vedela, že jej hriechy sú odpustené a jej vina odstránená. Ochutnala živú vodu Ježišovho milosrdenstva a jej život sa zmenil! A čo viac, nenechala si radostnú zvesť iba pre seba. Vrátila sa do dediny a vyzvala ostatných, aby išli a stretli sa s Ježišom.Presne na to je sviatosť zmierenia. Je na to, aby sme prišli k Ježišovi a dovolili mu vyslobodiť nás. Je na to, aby sme Ježišovi dovolili vyniesť naše hriechy na svetlo a zmyť ich. Je zakúsením Božieho milosrdenstva, ktoré nesmierne presahuje naše očakávania a natoľko nás premieňa, že sa chceme oň podeliť s každým, s kým sa stretneme.Bratia a sestry, všetci potrebujeme milosť sviatosti zmierenia. Všetci sa potrebujeme stretnúť s Ježišom a zakúsiť jeho nekonečné milosrdenstvo. Nezávisle od toho, aký ťažký je tvoj hriech -cudzoložstvo, potrat alebo dokonca vražda -, vedz, že Ježiš na teba čaká pri studni, pripravený dať ti vodu života. Skutočne neexistuje neospravedlniteľný prečin!
Pane Ježišu, potrebujem tvoju živú vodu. Príď a naplň ma svojím milosrdenstvo