Choď na obsah Choď na menu
 

sv.Lukas o Bozom milosrdenstve

MILOSRDNÝ SAMARITÁN ----- LUKAS  10,30-37

25 Tu vystúpil jeden znalec Zákona a skúšal ho: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 26 Ježiš sa ho opýtal: „A čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou, a svojho blížneho ako seba samého.“ 28 „Správne si odpovedal,“ povedal mu Ježiš. „Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša:

„A kto je môj blížny?“

30 Nato Ježiš začal rozprávať: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho. 33 No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. 35 Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.‘ 

36 Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“

 37 On povedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“

A Ježiš povedal: „Choď a rob podobne!“

 

 

Veľmi veľa a veľmi pekne píše sv.Lukas o Božom milosrdenstve :

podobenstvo o márnotratnom synovi,

dobrom pastierovi,

milosrdnom Samaritánovi,

Mária Magdaléna,

kajúci lotor.

Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, preto jeho symbolom sa stal býk.

 

Zdroj: Lukáš Evanjelista - Christianitas

Môžeme si predstaviť morálne vlastnosti človeka, ktorého si vybral svätý Pavol, aby mu bol spoločníkom na jeho cestách. Musel by to byť človek nesmierne schopný pomáhať apoštolským činnostiam svätého Pavla. Musel mať mimoriadnu apoštolskú horlivosť a zvláštny dar formovať a zaobchádzať s novými učeníkmi, ktorých svätý Pavol priťahoval ku katolíckej viere.

Dokázal pochopiť život nášho Pána Ježiša Krista tak hlboko, že si ho Duch Svätý vybral, aby zhromaždil údaje o jeho živote a spísal ich. Analogicky dokonale chápal život rodiacej sa Cirkvi a písal o nej v Skutkoch apoštolov, čo je prvá správa o dejinách Cirkvi.

Aby mohol robiť tieto tri veci, musel byť skutočnou nádobou Ducha Svätého.

-----------------------

 

Milosti, ktoré človek získa čítaním evanjelia svätého Lukáša a Skutkov apoštolov, k nám určite prichádzajú od Ducha Svätého. Ale odrážajú aj dušu svätého Lukáša, ktorý ich napísal. Svetlo Ducha Svätého k nám prichádza cez vitrážové okná jeho kníh. V nich sú ukryté jeho osobitné vlastnosti. Je tiež známe, že bol veľmi oddaný Panne Márii. Pripisuje sa mu prvý maľovaný obraz Panny Márie. Dnes je uctievaný v bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Predpokladám, že Panna Mária pre neho nepózovala, ale myslím si, že ju mnohokrát videl a mal jej vzhľad v mysli vo forme, ktorú je možné reprodukovať v maľbe. Môžeme si ho teda predstaviť, ako ticho obdivuje tú či onú stránku jej fyziognómie, a potom ju reprodukuje na obraze, ktorý maľoval. Inokedy zasa na to pozrel možno z iného aspektu a opravil svoju maľbu. Aké úžasné dielo to bolo – s tým, že ho náš Pán požehnával z Neba a anjeli sa usmievali na jeho prácu – usilovať sa vo svojej maľbe dokonale vystihnúť tvár Kráľovnej neba a zeme

-------------------------------------

www.frantiskani.sk:

 Od 12. st. sa nachádza rakva s pozostatkami sv. Lukáša v jednej z padovských bazilík. Genetická analýza ukázala, že zub z tejto rakvy pochádza od človeka z východnej oblasti Stredozemného mora. Podľa genetika Guida Barbujaniho súhlasí aj datovanie pozostatkov s rokmi, kedy údajne tento svätec žil. Dokumenty zo staroveku dokazujú, že bol lekárom vo východnom Stredomorí a zomrel v roku 150 nášho letopočtu ako 84 - ročný v gréckom meste Théby. Hrob s jeho pozostatkami bol z Théb prevezený do Konštatinopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše. Asi od 12. storočia, od čias Križiackych výprav, je miestom jeho posledného oddychu Padova

 

----------------------------------

Po prvý raz ho stretáme so sv. Pavlom na jeho druhej misijnej ceste, to je okolo roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16,10n). Možno ostal v tomto macedónskom meste až do roku 57, aby upevnil apoštolovo dielo. Na jar 58 bol v tomto meste znova po Pavlovom boku a sprevádzal ho na jeho spiatočnej ceste do Jeruzalema (Sk 20,5n; 21,In). Tam sa dostal do styku s apoštolom Jakubom a s jeruzalemskými starejšími (21,18). Tu sa mohol stretnúť s viacerými očitými svedkami Kristovho pôsobenia a so "službami slova", o ktorých hovorí v úvode evanjelia, ako aj so ženami, ktoré spomína vo svojom evanjeliu (Lk 8,2n).
V tom čase Židia chytili Pavla v chráme a chceli ho zabiť. Zachránil ho iba rímsky miestodržiteľ, ktorý ho dal uväzniť. Keďže išlo o náboženské otázky, miestodržiteľ chcel, aby sa Pavol zodpovedal pred jeruzalemskými Židmi. Ale Pavol vedel, že Židia majú iba jediný záujem, a to zabiť ho. Preto sa ako rímsky občan odvolal na cisársky súd. Vtedy miestodržiteľ rozhodol, že Pavol pôjde do Ríma.
Ale prešli až dva roky, kým sa toto rozhodnutie uskutočnilo. Konečne niekedy na jeseň roku 60 odplávala loď s Pavlom a jeho strážcami z cézarejského prístavu. Pri apoštolovi bol aj Lukáš, ktorý v Skutkoch apoštolov (27,1-28,16) podal podrobný opis dobrodružnej cesty do Ríma. Konečne po prekonaní morských búrok a stroskotania pri ostrove Malte došiel sprievod s Pavlom do cisárskeho mesta na jar roku 61.
Prvé Pavlovo väznenie v Ríme trvalo dva roky. Za ten čas bol Lukáš pri ňom. Apoštol ho spomína v dvoch listoch. Kolosanom píše: "Pozdravuje vás Lukáš, milovaný lekár" (Kol 4,14). A Filemonovi odkazuje: "Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Ježišovi Kristovi! Ďalej Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš, moji spolupracovníci" (Flm 24). Pri tomto rímskom pobyte mal Lukáš možnosť bližšie poznať apoštola Petra a evanjelistu Marka. Ako využil túto možnosť, nevieme. Isté je, že ostal predovšetkým učeníkom a pomocníkom apoštola Pavla.
Evanjelista Lukáš bol v Pavlovej blízkosti aj pri jeho druhom rímskom uväznení v rokoch 66-67. Vtedy bol apoštol v ťažkej situácii a očakával smrť. Takmer všetci ho opustili. V Druhom liste Timotejovi píše: "Lukáš je so mnou sám" (2 Tim 4,11).
Pavla popravili sťatím pravdepodobne v júni roku 67. Jeho spoločník Lukáš ostal nažive.

-------------------------

Lukáš ostal nažive. Ale čo robil, o tom nemáme spoľahlivé správy. Najstaršie zmienky sa zhodujú iba v tom, že hlásal evanjelium. Ale v označovaní miesta jeho pôsobenia sa veľmi líšia. Niektoré hovoria o Galii, iné o Itálii, Dalmácii, Grécku, ba aj o Egypte. Najčastejšie sa kladie evanjelistovo účinkovanie do Grécka, kde údajne i zomrel v Tébach vo veku 84 rokov. Nie je isté, či zomrel prirodzenou smrťou alebo ako mučeník. Viaceré miesta východného Stredomoria si nárokovali česť mať jeho hrob.
Najcennejším pomníkom sv. Lukáša však nie je hmotný hrob, ale jeho dva spisy, evanjelium a Skutky apoštolov, ktoré zostavil okolo roku 70. Obidva spisy sú písané pekným literárnym jazykom, pričom Skutky majú aj živý, pútavý štýl. Zreteľne vyniká úsilie pôvodcu podávať udalosti a deje v historických súvislostiach. Ba Skutky apoštolov sú priamo akýmisi dejinami prvotnej Cirkvi. Tak v evanjeliu, ako aj v Skutkoch vyniká kresťanský univerzalizmus, otvorenosť Kristovho posolstva pre všetky národy a spoločenské triedy bez rozdielu. V tom je svätý Lukáš verným žiakom apoštola národov.
-------------------------------------

Lukášovo evanjelium niektorí nazývajú evanjeliom Božieho alebo Kristovho milosrdenstva. Evanjelista v ňom vyzdvihuje Kristov súcit s trpiacimi a jeho milosrdenstvo voči hriešnikom. Preto spomína udalosti s chorými, bedármi, nevzdelanými pastiermi, vojakmi, verejnými hriešnikmi a hriešnicami, publikánmi, Samaritánmi. Medzi najkrajšie state jeho evanjelia a celej Biblie patria, ako sme už spomenuli, podobenstvá o márnotratnom synovi a milosrdnom Samaritánovi.

Zamyslenie o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32) | Konzervatívny denník (postoj.sk)

 

Neskoršie zmienky v kresťanskej tradícii hovoria o sv. Lukášovi, že bol i maliarom a že namaľoval obraz Panny Márie. Nemáme dostatočné historické dôkazy na to, aby sme mohli prijať alebo odmietnuť toto tvrdenie. Isté je, že obrazy, ktoré sa mu pripisujú na rôznych miestach, vznikli až niekoľko storočí po jeho smrti. Mnohí však berú tvrdenie o namaľovaní obrazu Panny Márie symbolicky. Svätý Lukáš totiž zanechal veľmi pekný portrét svätej Panny vo svojom evanjeliu, zvlášť v prvých dvoch kapitolách. Mnohé veci sa mohol dozvedieť priamo od nej. Naznačuje to dvojitá zmienka v jeho evanjeliu: "Mária (Jeho matka) zachovávala u seba (v srdci) všetky tieto reči" (Lk 1,19; 2,57).
Takto možno povedať, že obrátený pohan z Antiochie sa stal evanjelistom Ježiša Krista i jeho Matky.