Choď na obsah Choď na menu
 


Vianoce - z Dennika sestry F.

Ke ď som vošla do refektára počas čítania, celá moja bytosť bola ponorená v Bohu.

Vnútorne som videla, ako sa na nás pozerá s veľkým zaľúbením.

Zostala som sama s Nebeským Otcom.

V tejto chvíli som hlbšie poznala tri božské osoby, ktoré celú večnosť budeme kontemplovať a po miliónoch rokoch spoznáme, že sme ešte len začali svoju kontempláciu.

Ó, aké veľké je Božie milosrdenstvo, že dopúšťa človeka k takej veľkej účasti na svojom božskom šťastí.

Ale moje srdce preniká zároveň aj veľká bolesť, že mnoho duší pohrdlo týmto šťastím.

 

1440

Keď sme sa začali deliť s oblátkou, zavládla úprimná vzájomná láska.

Matka predstavená mi zablahoželala týmito slovami:

„Sestra, Božie diela idú pomaly, tak sa neponáhľaj."

Všetky sestry mi s úprimnosťou želali veľkú lásku, to, po čom najviac túžim.

Videla som, že tie priania plynuli naozaj zo srdca.

S výnimkou jednej sestry, ktorá vo svojich želaniach ukrývala zlomyseľnosť.

Veľmi ma to však nebolelo, lebo som mala dušu naplnenú Bohom.

Pochopila som, prečo sa Boh takej duši málo dáva.

Poznala som, že ona hľadá vždy seba, dokonca aj vo svätých veciach.

Ó, aký dobrý je Pán, že mi nedovoľuje blúdiť.

Viem, že ma bude žiarlivo ochraňovať, kým budem maličká, lebo s takými on - veľký Pán - rád prebýva a veľkých z ďaleka pozná a protiví sa im.

1441  Aj keď som chcela pred polnočnou trochu bdi ť, nemohla som, hneď som zaspala a cítila som sa veľmi slabá.

Ale ke ď zazvonili na polnočnú, hne ď som vyskočila, hoci som sa obliekala s veľkou námahou, lebo každú chvíľku sa mi robilo nedobre.

1442  Ke ď som prišla na polnočnú, hne ď na začiatku sv. omše som sa  pohrúžila do hlbokej sústredenosti, v ktorej som videla betlehemskú maštaľku plnú veľkého svetla.

Najsv. Panna zavinula Ježiška do plienočiek, pohrúžená do veľkej lásky, ale sv. Jozef ešte spal.

Až ke ď Božia Matka uložila Ježiška do jasličiek, vtedy Božie svetlo zobudilo Jozefa a on sa začal modli ť.

Ale po chvíli som zostala sama s malým Ježiškom, ktorý vystieral ku mne svoje rúčky.

Pochopila som, že ho mám zobra ť na ruky.

Ježiško si pritúlil svoju hlávku k môjmu srdcu a svojím hlbokým pohľadom mi dal poznať, že mu je pri mojom srdci dobre.

V tej chvíli mi Ježiško zmizol a zaznel zvonček na sv. prijímanie.

Moja duša omdlievala od radosti.

1443 Ale ku koncu sv. omše som sa cítila taká slabá, že som musela vyjs ť  z kaplnky a ís ť do cely - nemohla som už ís ť na spoločný čaj.

Moja rados ť však bola veľká a trvala celé sviatky, lebo moja duša bola bez prestania zjednotená s Pánom.

Poznala som, že každá duša by chcela Božiu útechu, ale v žiadnom prípade sa nechce vzda ť ľudskej útechy.

Pritom tieto dve veci sa nijako nedajú spolu zlúčiť.

1440 V tomto sviatočnom čase som pocítila, že isté duše sa za mňa mod lia.

Teším sa, že už tu na zemi jestvuje také duchovné spojenie a poznanie. Ó, môj Ježišu, chvála Ti za všetko.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.