Slasť a vytrženie svatých duší
„Slasť a vytrženie svätých duší“ (poľsky: rozkosz i zachwyt świętych dusz) je fráza z Litánií k Božiemu milosrdenstvu, ktorú do svojho Denníčka zapísala svätá sestra Faustína Kowalská.
Táto fráza opisuje mystický stav hlbokej duchovnej radosti, pokoja a spojenia s Bohom, ktorý sa nazýva Božie milosrdenstvo. V kontexte mystiky a spirituality svätých to znamená:
- Duchovná slasť (rozkosz): Nejde o telesné potešenie, ale o hlboký vnútorný pokoj a radosť, ktorú duša zažíva v prítomnosti Boha, často aj uprostred utrpenia či strachu.
- Vytrženie (zachwyt/ekstáza): Stav, kedy je duša akoby „vytiahnutá“ z bežného vnímania sveta a ponorená do božskej reality, spojená s Bohom.
- Milosrdenstvo ako zdroj: Podľa sv. Faustíny je práve Božie milosrdenstvo tým, čo napĺňa duše svätých touto radosťou, je ich „odpočinutím“ a „pokojom uprostred strachu“.
V katolíckej tradícii sa tento stav chápe ako dar, ktorý pomáha duši spojiť sa s Bohom a zažiť nebeskú radosť už na zemi