Božie milosrdenstvo trvá na veky!

O svaty kriz,

je pravdou, ze si mucenictvom nasho Pana a nasho Spasitela a Vykupitela,

Ale ty si sa po Jeho umuceni stal Jeho VITAZSTVOM a Jeho dokonalym TRIUMFOM.

Skrze Teba, o svaty Kriz,

Pan Jezis daval, dava a

bude rozdavat bohatstvo svojich milosti, vitazstiev nad padmi, triumfov a vitaznych korun pre vsetky 

svoje deti. / podla slov zo zjavenia sv.Brigity Svedskej /

sv. Faustína Kowalská (1905 – 1938):

„Dnes večer, keď som písala o veľkom Božom milosrdenstve a o tom, aký osoh prinesie dušiam, vtrhol do cely diabol. S veľkou zúrivosťou schytil paraván a začal ho drviť a lámať. V prvom okamihu som sa trochu zľakla, ale hneď som urobila svojím krížikom znak svätého Kríža. Beštia sa hneď upokojila a zmizla.“

(Den 713)

„Keď som sa pozrela, uvidela som veľa ohavných netvorov. Keď som urobila v mysli znak Kríža, všetky okamžite zmizli.“

http://www.knazi.sk/tag/povysenie-sv-kriza/

Vitaj, kríž svätý, vitaj, sveta nádhera,ty nádej pravá, z ktorej radosť vyviera,

znamenie spásy, v nebezpečí istota,ty si strom nadprirodzeného života.

Kríž hoden úcty, kríž ty životodarný,ty klenot sveta, balzam duší nezdravých,

vzdávame poctu krížu, hoci nehodní,otroci cez strom, cez strom kríža slobodní.

Nech Synov kríž je na česť Bohu Otcovi,rovnako na česť Duchu Tešiteľovi;

buď Povýšenie kríža svetu na spásu a nebešťanom zdrojom šťastia a jasu. Amen

Legenda o Spasiteľovom svätom životodarnom Kríži

Keď praotec Adam zomieral, jeho syn Seth bol taký vyľakaný, že bežal cez hory a údolia a kričal k Bohu o pomoc. Vtedy poslal Najmilosrdnejší k bezmocnému anjela, ktorý priniesol Sethovi ratolesť z rajského stromu poznania. Anjel povedal Sethovi: „Zasaď túto ratolesť, a ak dá plody, bude z človeka sňaté prekliatie hriechu a smrti.“

Seth sa vrátil s touto ratolesťou (výhonkom) k otcovi Adamovi, ale našiel Adama už mŕtveho. Seth dôveroval Pravde všemohúceho Boha a zasadil výhonok na vrchole hory Libanon a svojho otca Adama pochoval na rovnakom mieste. Z výhonku vyrástol strom, väčší a mocnejší ako všetky stromy na vrchu.

V tom roku, ako kráľ Šalamún poslal svojich ľudí, aby Bohu postavili v Jeruzaleme nádherný chrám, prišli aj na vrch Libanon a našli strom, zoťali ho spolu s inými stromami a jeho kmeň dopravili do Jeruzalema. Ukázalo sa však, že kmeň, ktorý zoťali, nepasuje celkom k ostatným stromom; tesári ho teda dali stranou a keď ho videl kráľ Šalamún, rozkázal, aby z neho urobili lávku cez potok v údolí Cidron. Potom prišla bohatá a nadovšetko múdra kráľovná zo Sáby, aby súťažila so Šalamúnom v múdrosti. Našla u Šalamúna všetko tak, ako to zodpovedalo jeho chýru. Ukázal jej mesto Jeruzalem, zaviedol ju aj do údolia Cidron a ukázal jej lávku, ktorá bola zo zvláštneho rajského stromu. Vtedy zostala kráľovná zo Sáby preľaknutá na lávke stáť, kľakla si a začala sa modliť. Keď sa neskôr vrátila do svojej krajiny, napísala Šalamúnovi, aby ten kmeň dobre opatroval, lebo príde čas, keď ľudia z neho urobia kríž a zavesia naň úbohého Syna človeka, smrťou tohto človeka bude prekliaty celý židovský národ a Šalamúnova ríša bude zničená. Vtedy sa kráľ tak veľmi naľakal, že nechal v noci kmeň stromu odniesť a schovať v jednej opustenej jaskyni v meste. Potom zariadil, aby sa v jaskyni nazhromaždila voda a vzniklo jazero, a každé ráno zostúpil z neba anjel a pohýnal vodou. A okolo jazera ležali mnohí chorí, lebo prvý chorý, ktorý zostúpil do vody, keď sa vody pohýňali, sa uzdravil.

Prišli roky, keď bol na Zemi Kristus a padol do rúk svojim nepriateľom. Tej noci sa zem zatriasla, takže kmeň stromu, ktorý schoval kráľ Šalamún, sa uvoľnil z hĺbky a objavil sa plávajúci na hladine jazera. Tesári, ktorých veľrada poslala hľadať drevo a urobiť z neho kríž pre Krista, išli tej noci okolo jazera a videli v mesačnom svite plávajúci strom. Vytiahli ho na breh a urobili z neho kríž, na ktorom trpel a zomrel Syn človeka. Keď Kristus víťazne vstal z mŕtvych, poslala veľrada sluhov, aby tri kríže, na ktorých visel Kristus a obaja lotri, zakopali spolu s mučiacimi nástrojmi v jednej jaskyni na Kalvárii.

Keď po niekoľkých sto rokoch cisárovná Helena prišla do Jeruzalema, pozvala si židovských mudrcov k sebe. Židia sa ale veľmi preľakli, keď počuli, že cisárovná chce vedieť, kde leží drevo kríža, na ktorom trpel Kristus. Iba jeden z nich poznal to miesto, volal sa Judáš (Júda) . Nechcel prezradiť svoje tajomstvo, lebo jeho starý otec mu povedal, že „keď raz budú hľadať Kristov kríž, bude to koniec židovskej ríše a odvtedy budú vládnuť tí, ktorí uctievajú Ukrižovaného…“ Cisárovnú zaviedli k Judášovi, lebo žiadny zo Židov nechcel mať s vecou nič spoločné. Keď cisárovná položila Judášovi otázku, odpovedal: „Ó, Pani, akoby som mohol poznať to miesto, veď odvtedy uplynulo viac ako 200 rokov!“ Helena poslala všetkých, ktorí tam boli, preč a povedala Judášovi: „Prisahám ti pri Ukrižovanom, že ťa nechám zahynúť od hladu, ak mi nepovieš pravdu.“ A nechala ho hodiť do vyschnutej studne. Tam ležal Judáš viacero dní a trpel o hlade a smäde. Nakoniec prosil, aby ho vytiahli, že chce ukázať cisárovnej miesto, kde je kríž. A tak sa stalo. Zaviedol cisárovnú a jej sprievod na miesto a cisárovná sa horlivo modlila. Vtedy sa pohla zem na jednom mieste a Judáš začal zo všetkých síl kopať. Pod zemou našli tri kríže, ale nevedeli rozpoznať Kristov kríž od krížov lotrov. Preto položili kríže uprostred mesta a čakali, či Pán ukáže svoju moc. Tu niesli okolo mŕtveho mládenca.

Vtedy Judáš zastavil sprievod a položil prvý a druhý kríž nad mŕtveho, ale ten sa nepohol. Keď položil naňho tretí kríž, mládenec ožil, vstal a chválil Boha. Vtedy Judáš uveril, dal sa pokrstiť a odvtedy sa volal Quiriacus; keď umrel jeruzalemský biskup, nastúpil na jeho stolec. Helena však plná radosti zobrala kríž do Konštantinopolu. Pred smrťou drevo rozdelila a dala ho trom synom Konštantína, lebo verila, že drevo pokropené krvou Pána bude jasnou zárukou jednoty ríše. Tieto kusy Svätého kríža boli uchovávané v kostole S. Croce in Gerusalemme v Ríme. Mnohé ďalšie kostoly časom získali časti z týchto kusov kríža a všade požívajú veľkú úctu veriacich

Svata Helena

Narodila sa okolo roku 250, neskoršia rímska cisárovná a matka Konštantína, pochádzala z nižších vrstiev a bola slúžkou a krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii. Tam si ju všimol Constantinus Chlorus, urodzený Ilýrčan. Pôvab a krása mladej ženy dôstojníka tak očarili, že zabudol na stavovský rozdiel a Helenu si zobral za zákonitú manželku. Ale napriek vysokému postaveniu, ktoré získala, zostala Helena veľmi skromná. Dala mu syna Konštantína, ktorý neskôr vstúpil do svetových dejín ako cisár Konštantín. Boli to pre Helenu šťastné časy. Ale keď Maximián, vtedajší cisár Západorímskej ríše, urobil Constantia Chlora spoluvládcom v Gallii a Anglicku, nastali pre Helenu neradostné časy. Manžel musel na príkaz cisára manželku zavrhnúť, vlastného syna na dôkaz vernosti poslať na dvor východorímskeho cisára Diokleciána a sám sa musel oženiť s adoptívnou dcérou Maximiána. Helena prepustila svojho muža, znášala trpezlivo svoj zlý osud a žila v ústraní.

Po smrti Constantia sa stal jej syn cisárom. Vzal svoju matku k sebe na dvor, udelil jej titul “Augusta” a nechal vyraziť mince s jej portrétom. Helena, ktorá v čase svojho utrpenia videla, s akou radosťou išli na smrť kresťanskí mučeníci, našla teraz sama Krista. Ako 64-ročná sa nechala pokrstiť. Medzitým Konštantín v bitke pri Milvijskom moste zvíťazil pod znamením Kristovho svätého Kríža nad pohanom Maxentiom a prehlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo. Odteraz žila cisárovná úplne pre svoju kresťanskú vieru, starala sa o chudobných a slúžila Kristovi plná horlivosti a odovzdanosti. Nechala postaviť mnohé kostoly, v Trevíre, Bonne, Xantene a Kolíne, tiež kostol Santa Croce in Gerusalemme, v ktorom sa okrem časti z pravého dreva Kristovho svätého Kríža uchovávajú aj iné vzácne relikvie späté s Kristovým umučením. Pod týmto kostolom - bazilikou je zem z jeruzalemskej Kalvárie, ktorú sv. Helena priviezla spolu so vzácnymi relikviami Kristovho umučenia zo svojej púte do Svätej zeme. Na túto púť sa vydala okolo roku 325. Cirkevní historici zo 4. a 5. stor. vravia, že sv. Helena sa vydala hľadať Spasiteľov sv. Kríž pod vplyvom jedného zo svojich snov. Keď prišla do Jeruzalema, dala na Kalvárii hľadať Kristov životodarný svätý Kríž, ktorý napokon roku Pána 326 aj našla.

Svätá Helena poslala jednu čiastku Kríža pápežovi do Ríma, druhú čiastku svojmu synovi, cisárovi Konštantínovi do Carihradu a tretiu čiastku ponechala v jeruzalemskom chráme sv. Kríža, ktorý dala postaviť na mieste nájdenia. Na jej popud bol v Jeruzaleme vystavaný nielen kostol Božieho hrobu, ktorý bohato obdarila, ale i kostol na Olivovej hore a v Betleheme. Krátko po tejto púti do Svätej Zeme ukončila svoje pozemské putovanie. Sv. Helena zomrela 18. augusta roku Pána 330. Pochovaná bola v Ríme. Neskôr jej pozostatky preniesli do Hautevilliers v remešskej diecéze, lebka je uctievaná v dóme v Trevíre. Meno sv. Heleny je v Cirkvi nezmazateľne spojené s uctievaním Svätého Kríža, ku ktorému dala popud.

Sv. Helena nikdy nezabudla na skutočnosť, že jej syn, Konštantín zvíťazil v znamení Spasiteľovho svätého Kríža. A nezabúdajme na to ani my, kresťania!

Sv. Helena býva zobrazovaná je s cisárskou korunou, držiaca kríž a klinec. Sv. Helena je patrónkou farbiarov, kováčov klincov. Je tiež ochrankyňou pred bleskom a požiarom a pomáha pri odhaľovaní zlodejstva. Cirkvev si na sv. Helenu spomína a slávi jej pamiatku 18. augusta.

​------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Miesto, kde sv. Helena našla Spasiteľov sv. Kríž – kaplnka Nájdenia sv. Kríža (Jeruzalem, Bazilika Božieho hrobu)

Kaplnka Najdenia sv.Kriza, Bazilika Bozieho hrobu, Jeruzalem

-------------------------------------------------------------------------------------------------------

Najvyšší kríž na Slovensku sa nachádza v okrese Senica, neďaleko srdca Slovenska – šaštínskej národnej baziliky, na vrchu Vírovská, v lokalite Bočiny, na rozhraní obcí Rybky, Rohov, Smrdáky a Oreské.

Je vysoký 27 metrov, rozpätie ramien má 9 metrov. V jeho dolnej časti je kaplnka zasvätená Božiemu Milosrdenstvu s rozmermi 4 x 4 metrov. Bol postavený v roku 2000 z príležitosti tohoto Veľkého jubilejného roku Pána na česť a slávu Jeho narodenia.

V mieste prekríženia ramien, z prednej i zadnej strany kríža, ktorý býva počas sobôt, nedieľ a sviatkov vo večerných hodinách osvetlený, je umiestnený symbol jubilejného roku Pána 2000 s priemerom 2 metre s nápisom: „KRISTUS VČERA, DNES, NAVEKY“.

Do Miléniového kríža, bola zabudovaná vzácna relikvia –

čiastka zo sv. Kríža nášho Pána Ježiša Krista.

------------------------------------------------------------------------------------------------------

Gréckokatolícka katedrála na bratislavskom Ondrejskom cintoríne opatruje nevídaný unikát!